Hejce v Maďarsku, 1.jún 2013

Aj napriek tomu, že počasie nám už raz zrušilo cykloetapu Hejce, toto miesto sme nevynechali a navštívili sme ho presne 1.júna na Medzinárodný deň detí. Vyštartovali sme (ako vždy) o 10,00 z Krásnej, od Nultého cyklopoludníka. Postupne sme naberali nových členov do partie a náš finálny počet bol sedem. Už v Barci sme zistili, že počasie si aj dnes pre nás pripravilo zaujímavé prekvapenie - vietor. Z Barce, cez Šebastovce, Seňu a Kechnec nás spomaľoval nepríjemný, južný vietor. Sprevádzal nás po celý deň. Hneď po tom, ako sme prešli cez totálne zničený hraničný prechod do Maďarska sme sa ocitli v prvej maďarskej dedinke Tornyosnémeti. Z nej sme sa presunuli do Hidasnémeti, pozreli si maďarský Hernád (slovenský Hornád) a pokračovali smerom na Gonc. V niektorých okamihoch nás vietor už nespomaľoval ale naopak - zrýchľoval. Fakt, že náš južný sused je nížinatá krajina sa nám vyvrátil už pred Goncom. Čakal na nás pomerne prudký kopec hore, jediným šťastím bolo, že nebol dlhý. Keď navštívite Maďarsko, pripravte sa na obrovské množstvo jednokoľajnicových tratí ktoré križujú krajinu na každom rohu. Postupne sa nám vyjavovali prvé scenérie prírody. Po krátkej ceste lemovanej stromami nás privítila dedinka Goncruszka (vyslovuj ako chceš). Ako asi v každej obci, aj v Maďarsku nájdete vždy na začiatku dedinský cintorín, alebo ak chcete temeto. Rovnaký nás privítal aj v dedinke Vilmány, ktorá bola predposlednou pred naším cieľom. Asi v strede dedinky sa nachádza dobre označená odbočka do dedinky Hejce. Prechádzame po dlhej ceste posiatej výtlkmi, na jednej aj druhej strane okolo nás pole s (budúcou) kukuricou. V diaľke sme už videli aj kostolnú vežu, ktorá bola naším diaľkovým ukazovateľom. Po zopár minútach šľapania do mierneho, no dlhého kopca nás konečne privítila vítacia tabuľa a tiež žblnkot potôčika či veľký, sivý kríž. Všetky domčeky v tejto malebnej dedinke sú zaujímavé niečím iným aj napriek tomu, že sa jeden druhému veľmi podobajú. Po niekoľkých desiatkach metrov sme uvideli náš prvý cieľ - pamätník leteckej tragédie z januára 2006, ktorý sa nachádza priamo v centre obce za kostolom, ktorého veža nás vítala už z obce Vilmány. Tesne za pamätníkom sa nachádza (doteraz dúfame) pitná voda. Pamätník sa nachádza na trávnatej vyvýšenine a pozostáva zo štyroch skosených stromov, ktoré vyjadrujú miesto tragédie. Medzi nimi je bronzová socha padajúceho človeka. Na pravej strane sa nachádzajú mená všetkých zosnulých. Na prednej strane podstavca, na ktorom sa nachádza padajúci vojak nájdete text: Na pamiatku 42 príslušníkom ozbrojených síl Slovenskej republiky, ktorí zahynuli 19.1.2006 pri leteckej katastrofe počas návratu domov po splnení úloh mierovej misie KFOR v Kosove v službách vlasti a mieru. Na ľavej strane sa nachádza výňatok z evanjelia sv. Jána: Ak pšeničné zrno nepadne do zeme a neodumrie ostane samo, ale ak odumrie prinesie veľkú úrodu. Kto miluje svoj život, stratí ho; kto však nenávidí svoj život na tomto svete, zachová si ho pre večnosť. Ak niekto chce mne slúžiť, nech ma nasleduje; a kde budem ja, tam bude aj môj služobník. Ak mi niekto slúži, uctí ho sám otec. Jeden z nás, jediný znalý maďarského jazyka sa za nás informoval ako sa dostaneme na samotné miesto tragédie. Vysvetlila nám cestu a povedala že spolu to činí 4 km. Ako sme neskôr zistili, sekla sa len o dva kilometre čo je v nepríjemnom, kamenisto-bahennom prostredí dosť. Asi po dvoch kilometroch sa nám objavila prvý, čarokrásny pohľad smerom na juh Maďarska. Pokračovali sme po dosť pre bicykle nepríjemnej ceste až k chatke, pri ktorej nás nepríjemné prekvapila značka, ktorá udávala, že k pamätníku sa dostaneme až o 12 kilometrov. Pravdepodobne sa niekto nudil. Ešte asi po kilometri hroznej cesty (možno aj nadávok) sme sa dostali na miesto tragédie. Priamo na mieste, kde v januári 2006 spadlo lietadlo, na mieste kde zomrelo 42 ľudí dnes stojí pamätník, ktorý pozostáva z autentických skosených stromov, veľkého kameňa ktorý nesie nápis: Počas návratu z misie KFOR v Kosove, 19.januára 2006 zahynulo na tomto mieste pri havárii lietadla 42 slovenských vojakov. Česť ich pamiatke!. Za kameňom sa nachádza 42 drevených stĺpov s kovovou násadkou na vrchu. Na každom z nich je vyryté meno zosnulého vojaka, dátum narodenia a dátum úmrtia, ktorý je u všetkých rovnaký - 19.1.2006. Toto miesto je veľmi silné, je to v podstate pristávacou dráhou lietadla v ktorom vojaci zahynuli. Okrem pamätníka je z daného miesta aj výborná rozhliadka po pohraničných maďarských mestečkách. Najviac v diaľke rezonovalo mesto Gonc. Rovnako sme mohli vidieť aj to, že nad Slovenskom sa zmráka. Po zopár minútach strávených na pietnom mieste sme sa rovnako hrozným kopcom vracali späť dole, do dediny Hejce. Hrozný to kopec, samé blato a kamene. Po veľmi miernenom zostupe a po https://lh4.googleusercontent.com/-TfLiO_0pykc/Uaoy_sEXhOI/AAAAAAAAA9k/E0VaOahf4VE/s640/P1170805.JPGkrátkej prestávke v dedinskej krčmičke sme sa vydali späť domov. Cesta bola rovnaká, jedinou zmenou bolo to, že vietor nám konečne fúkal do chrbta a to sa odrazilo aj na našej rýchlosti. Do Košíc sme sa vrátili okolo šiestej. Ďakujem všetkým zúčastneným, aj napriek tomu, že sme si riadne zamakali náš sobotný výlet stál za to.

Diskusná téma: Hejce v Maďarsku, 1.jún 2013

Neboli nájdené žiadne príspevky.

Pridať nový príspevok