V bezprostrednej blízkosti druhého najväčieho mesta na Slovensku sa nachádza množstvo zaujímavých, miestami až raritných miest, ktoré nenájdete nikde inde. Jedným z nich je aj obec Herľany, ktorá je známa predovšetkým vzácnym studeným gejzírom, ktorý eruptuje každých 32 až 36 hodín. Aj my sme sa rozhodli že navštívime túto maličkú malebnú obec. Ráno sme sa stretli v Krásnej o pol deviatej, po ceste sme nazbierali ďalších ľudí a z košického Lingova sme do Herlian vyrazili dokopy 
siedmy. Po dlhom kopci z Košickej Novej Vsi do Košických Olšian na nás čakal ďalší kopec. Tentokrát sme sa pohodlne nespustili ale poctivo sme si ho vyšliapali. Na jeho konci nás čakal prvý z mnoha výhľadov ktoré sme počas tejto cykloetapy uvideli. Po krátkom klesaní nás privítila obec Ďurďošík, za ňou Bidovce kde sme sa z hlavnej cesty dostali na vedľajšiu cestu. Tu už bolo menej áut, išlo sa nám oveľa lepšie. Krátko za obcou 
nás prekvapilo letisko, priamo ponad naše hlavy prelietavali lietadlá, na čo nás upozorňovala aj dopravná značka (videl som ju asi prvý krát). Za Bidovcami nás čakala dlhá cesta do Herlian. Značka ukazovala 9 kilometrov. Okolo obcí Nižná a Vyšná Kamenica a cez kopcovité cesty sme sa dostali na začiatok modrej turistickej značky, ktor vedie na vrch Slánského pohoria s názvom Mošník (911 m.n.m.). V obci sme našli prameň s nepitnou vodou, 
staršiu kaplnku a čo bolo najdôležitejšie krásny park so vzácnym studeným gejzírom. Tento gejzír je nepretržite aktívny od roku 1872, pričom do roku 2006 bol s krátkou prestávkou jediným studeným gejzírom v celej Európe. Momentálne je okrem neho aktívny ešte studený gejzír v nemeckom Andernachu a ďalšie podobné gejzíry sú na Islande. Erupcie gejzíru spôsobuje oxid uhličitý, vystupujúci z podložia pozdĺž tektonických zlomov. Gejzír
samovoľne strieka do výšky 7-15 metrov s periódou 32-40 hodín, erupcia trvá približne 25 minút. V súčasnosti postupne stráca na sile a čas medzi erupciami sa predlžuje. Z Herlian sme sa vybrali do kopcovitého terénu, kde sme míňali jednu rómsku osadu za druhou. Míňali sme tiež obce ako Rankovce (v blízkosti Rankovských skál), Kecerovce či Čižatce. Z Čižatíc sme sa po ceste v lese dostali do Rozhanoviec, kde nás sme postupne začali strácať členov (každý išiel 
tam, kde mal domov bližšie). Z Rozhanoviec nám netrvalo dlho spustiť sa do Košických Olšian, kde sme sa tiež rozdelili. Bez väčších problémov sme sa dostali k Nultému cyklopoludníku, čiže v zdraví a šťastí sa môžeme vydať na ďalšie cykloetapy :).
