Minulý týždeň nám nevyšla cykloetapa k jazeru Izra kvôli počasiu, ktoré je zákonite počas víkendov horšie ako počas pracovného týždňa. Tak tomu bolo aj v priebehu etapy Klin nad Bodrogom, kde sa nachádza najnižšie položené miesto na Slovensku. Ráno sme sa stretli v Krásnej nad Hornádom, z ktorej sme vyštartovali presne o deviatej ráno. Už po zopár kilometroch, tesne za obcou Nižná Hutka nám začalo postupne fúkať, priamo do tváre. Aspoň sme mali o dôvod viac zrýchliť aby sme 
čím skôr zmenili smer aby nás neobťažoval vietor. Už v Bohdanovciach sme vietor naozaj nepocítili. Práve za touto dedinou nás čakal najhorší úsek etapy. Z Bohdanoviec cez Rákoš sme museli prejsť Slanské pohorie, čo sme viac alebo menej úspešne zvládli. Po vystúpaní sa nám naskytol pohľad na takmer celú Východoslovenskú nížinu, smolou bolo že bol opar, za lepších podmienok z tohto miesta vidíme až na Ukrajinu.
Po 5 kilometroch kopca nás konečne čakal aj kopec dole. Čas, ktorý nám trval kým sme sa vyšplhali je neporovnateľný s tým, s ktorým sme Slanské pohorie zjazdili dole, do mestečka Slanec, kde sa s nami rozlúčil Slánsky hrad a postupne sme vchádzali do Trebišovského okresu. Po Slanskom Novom Meste sme definitívne opustili okres Košice-okolie a v trebišovskom okrese nás ako prvá čakala dedinka Zemplínska Teplica. 
Aj do tejto dedinky sme si museli vyšliapať pomerne náročný kopec, odvtedy neverím, že Východoslovenská nížina je tak nížinatá, ako som si myslel. Neskôr nás čakala prvá z dvojice "ovocných" obcí - Egreš. Táto obec, ktorá leží na východných svahoch Slanskych vrchov má bohatú históriu. Prvá zmienka o obci pochádza z roku 1512 a odvtedy sa menilo nielen obyvateľstvo ale aj názov a celá štruktúra obce. Počas svetovej vojny, v roku 1944 bola obec vypálená hitlerovskými jednotkami 
a dnes slúži ako domov pre 415 obyvateľov. Za touto obcou sme prešli Čeľovcami, čo je obec v ktorej sa nachádza asi najväčší počet kostolov. V maličkej obci sa nachádzajú až štyri kostoly, samozrejme každý inej viery. V nasledujúcej obci, v Nižnom Žipove sme zišli z hlavnej cesty a cez kopce nížinatej krajiny sme sa dostali do Lastoviec a neskôr do Michalian. Po krátkej prestávke sme sa pustili na cestu. 
Pri železničnom priecestí sa nachádza jeden z mnohých starých vojnových bunkrov, ktoré sú postavené na východnom Slovensku. Už nám chýbala len obec Luhyňa a hneď po nej sme sa opäť pripojili na hlavný ťah smerom na Slovenské Nové Mesto. Južný smer nám zaistili príjemný veterný pohon, no v Čerhove sa to zmenilo. Po odbočení doľava, v smere na Veľkú a Malú Tŕňu nám dal vietor opäť poriadne zabrať. No v oboch vinárskych obciach nám už 
vietor dal pokoj. Pomedzi nekončiace vinice a rady rôznych ovocných stromov sme sa opäť dostali na hlavnú cestu, z ktorej sme si skočili na menší nákup do Maďarskej republiky. Po nákupe nektariniek nás čakalo už iba zopár kilometrov. Slovenské Nové Mesto, Borša či Viničky nás delili od nášho cieľa - od Stredy nad Bodrogom, z ktorej sme sa vybrali do Klinu nad Bodrogom, do dedinky, v ktorej sa nachádza najnižšie položený bod na Slovensku. 
Okrem neho tam za zhliadnutie stojí aj starý kostol. Jeho exteriér aj interiér pomaly zarastá zeleňou a nachádza sa len zopár metrov od mŕtveho ramena Bodrogu, ktoré je plné lekien. Kostol pochádza pravdepodobne zo 14.storočia a je najnižšie položenou cirkevnou stavbou. Na rozhraní 19. a 20.storočia bol kostol vo veľmi zlom stave kvôli pravidelným povodniam, ktoré ho sužovali pravidelne, skoro každý rok. Voda vtedy siahala až do výšky jedného metra 
čo výrazne porušilo statiky obvodových múrov. Kostol je vybudovaný z lomového a riečneho kameňa spájaného vápnopieskovou maltou. Presbytérium je štvorcové, svätyňa je zaklenutá valenou klenbou. Pôvodné gotické okno s lomeným oblúkom na východnej strane je v súčasnosti zamurované, gotické okno v južnej stene presbytéria slohovo prebudované. Pastofórium – miesto na uschovanie
Sviatosti oltárnej – je umiestnené po pravej – epištolnej – strane oltár. Gotické kamenné pastofórium je v hornej časti zdobené trojlaločným oblúkom. Súčasťou kostola je aj zvonica, ktorá je v súčasnosti celá obrastená zeleňou no doteraz je schopná zvonenia. Kostol sa nachádza v príjemnom prostredí, iba pár metrov od najnižšieho miesta a celé okolie vyžaruje históriou. Po krátkej prestávke sme sa vybrali späť do Stredy nad
Bodrogom, konkrétne na železničnú stanicu. Po chvíľach oddychu na stanici sme nastúpili do vlaku, kde sme si poctivo odložili bicykle do chodbičky medzi vozňami. Celá cesta vlakom domov trvala hodinku a prebehla úspešne :) Dobrá rada nad zlato, pred cestou si skontrolujte platnosť vašich dokladov umožňujúcich lacnejšie cestovanie :).
