Okolo Bukovca, 18.máj 2013

Pár hodín pred štartom tejto cykloetapy zasiahla Košice a okolie mierna apokalypsa spojená so silným vetrom, dažďom a kto vie s čím ešte. Ráno bolo podobné, zamračené s vetrom - no ani to nás neodradilo vydať sa na šesťdesiat kilometrovú cyklo prechádzku okolo zásobárne pitnej vody pre Košice s menom Bukovec. Štartovali sme pri Nultom cyklopoludníku. Cez sídlisko Nad jazerom sme pokračovali k miestu stretávky číslo dva. Okolo starej nemocnice sme sa vyšplhali až ku magistrátu mesta Košice, kde sme vyzdvihli zvyšok osadenstva. Po krátkej prestávke sme sa pohli a pokračovali sme v smere do Myslavy. Obyčajne by sme z Myslavy pokračovali do Bašky, no rozhodli sme sa, že si spravíme malú zmenu plánu. Z Myslavy sme teda pokračovali cez Mlynky až do Nižného Klatova. Po tejto dedinke však nasledovalo niečo, čo nepotešilo najmä dievčenskú časť našej bandy. Nasledovalo prudké stúpanie na aké naše dievčatá, teda minimálne jedno z nich nebolo pripravené. Zo začiatku sme si pomáhali ako to len šlo, no neskôr sme zistili, že najlepšie bude využiť nohy a bicykel na tento hrôzostrašný kopec na ktorý budú ešte dlho spomínať jednoducho vytlačiť. Po zopár minútach sme vyšliapali na kopec všetci a mohlo sa pokračovať. Nasledovalo príjemné klesanie, pri ktorom sme naše stroje rozbehli aj na 60 km/h. Paráda, treba to vyskúšať určite ešte raz. Po Hýľove to s nami vyzeralo ako na hojdačke - raz sme šliapali do kopca, inokedy sme si užívali cestu dole kopcom. Po zopár kilometroch sme našli jedno veľmi zaujímavé miesto, ktoré treba tiež navštíviť. Určite by vám nikto neveril, že len zopár kilometrov od Košíc sa nachádza Mexiko. Pravé, slovenské Mexiko so studničkou. Po krátkej prestávke, ktorú sme využili na doplnenie pitného režimu lahodnej vody zo spomínanej studničky nasledovalo fotenie. Mali sme šťastie, stretli sme ochotného človeka ktorý nám urobil spoločné fotky z Mexika. Hasta luego México, vamos! Queremos una cerveza! Vyšliapali sme si zopár kopcov a po nich nasledovalo prudké obrátenie, dostali sme sa totiž na najzápadnejší bod našej trasy. Nasledovalo ďalšie stúpanie, a za stúpaním ďalšie a ďalšie. Každý kopec však má svoj vrchol a my sme ho dosiahli bez väčších problémov. Ako spomíname že každý kopec má svoj vrchol, každý kopec si treba vyšliapať no neskôr z neho treba aj zísť. A to  v našom prípade nebol vôbec problém. Po vyše trojkilometrovom úseku kopca smerom dole sme sa dostali do dedinky Rudník. Napojili sme sa na hlavnú cestu a pokračovali sme v návrate domov. Nasledovali ďalšie kopce. Hľadali sme krčmičku či pohostinstvo, no na naše prekvapenie to bol celkom problém. V sobotu popoludní bolo veľa dedinských pohostinstiev zatvorených. Rudník, Novačany ani Hodkovce. Žiadne miesto na prestávku a krátke občerstvenie. Nakoniec sme sa usadili až v krčmičke hneď pod miestným úradom dedinky Šemša. V Šemši nás prekvapil veľmi pekný a nezvyčajný kostol, ktorý sa vyníma na vyvýšenom mieste nad obcou. Viac nás však lákalo to pohostinstvo. Ako v správnej dedinskej krčme, aj tu sme našli tetu krčmárku a tradičného štamgastu ktorý nám toho vyrozprával veľmi veľa. Možno aj to čo nechcel a dokonca aj to, čo sme nechceli počuť ani my. Dohodli sme sa na detailoch návratu do Košíc a náš krátky, ale veľmi užitočný rozhovor so starším pánom sme museli ukončiť. Opäť sme sa pripojili na hlavnú cestu, ktorá nás doviedla do Malej Idy. Z tejto dedinky to už nemáme ďaleko do Košíc, no ešte si budeme musieť vyšľapať kopec. Kopec sme vyšľapali, pozreli sme si erb mesta Košice, ktorý nás vítal tesne pred mestskou časťou Lorinčík. Naskytli sa nám celkom pekné pohľady na Košice, no nás čakal ešte jeden úsek rýchlostnej cesty, ktorou sme prefrčali celkom rýchlo (maximálna povolená rýchlosť 100 km/h - neporušili sme ju). Pri Optime sme sa rozdelili, aby každý mal domov čo najbližšie. Zablahoželali sme si k úspešnému návratu domov a každý sa rozpŕchol do inej strany. My sme však mali ešte jednu, poslednú úlohu. Ukončiť cykloetapu pri Nultom cyklopoludníku. Tachometer na konci trasy ukazoval presne 67,03 km, jazdili sme spolu skoro štyri hodiny a celý výlet trval šesť a pol hodiny. Ďakujeme všetkým, ktorý sa zúčastnili. Špeciálne však chcem poďakovať a zagratulovať dievčenskej časti, Janke a Majke, ktoré zvládli cykloetapu na jednotku. Nie celkom ide o to, či máš kondičku, ide o to či chceš. A to presne nám ukázali dievčatá. Chceli a dokázali to.

Diskusná téma: Okolo Bukovca, 18.máj 2013

Neboli nájdené žiadne príspevky.

Pridať nový príspevok