V sobotu ráno sme po krátkom meškaní konečne vyrazili na náš prvý, dvojdňový cyklovýlet. Nabalený od hlavy po päty sme vyrazili z Krásnej krátko pred deviatou hodinou. Z Krásnej sme zamierili priamo po hlavnej ceste do Nižnej Hutky a z nej sme sa dostali po krátkom stúpaní a po železničnom priecestí do Nižnej Myšle, ktorá je známa najmä vďaka archeologickému komplexu, načo nás upozorňovala hnedá značka pri ceste už niekoľko metrov pred odbočkou na túto dedinku. 
Po Nižnej Myšli nás čakalo ďalšie stúpanie, ktoré bolo krátke no poriadne strmé. Bol to taký menší tréning pred stúpaním do Skároša a následne ku hraniciam. V Ždani sme prešli okolo cintorína, kde značka ukazovala 3 km mierneho stúpania do Skároša. V Skároši sme doplnili zásoby v miestnom obchodíku, kde nám veľmi radi a ochotne vyhoveli :) Po tom, čo sme sa občerstvili sme pokračovali v ceste. Nasledovalo dlhé, nekonečné a najmä 
veľmi strmé stúpanie k pamätníku padlým v Druhej svetovej vojne a následne k štátnej hranici s Maďarskom. Niektoré úseky sa dali zvládnúť, niektoré lepšie, iné horšie. Počas stúpania sme sa však mohli pokochať poslednými výhľadmi na Košickú kotlinu a následne sme prekročili hranicu. Od hranice sa stúpanie zlomilo a nasledovalo klesanie takmer až do Sárospataku. Za hranicou sme na križovatke odbočili smerom na prvú dedinku v Maďarsku, 
do Holloházy. Z tejto dedinky sme sa postupným klesaním dostali do Fuzerkomlósu. Výhodou tohto úseku je cyklochodník, ktorý vedie medzi cestou a potôčikom, ktorý dotvára atmosféru toho, čo na Slovensku ani zďaleka nemáme. Nasledovalo opäť krátke, asi kilometrové stúpanie počas ktorého sme v diaľke mali možnosť vidieť hrad Fuzer a jeho okolie. Naozaj zaujímavé miesto, ktoré určite treba vidieť. Po lese sme sa klesaním dostali do Filkeházy, 
kde sa nachádza jeden z mnohých "modrých" hydrantov z ktorého sa dá bez problémov nabrať čerstvá pitná voda. Voda však chýbala v miestnom potoku, dlhodobé obdobie bez zrážok sa podpísalo asi aj tu. Po krátkom občerstvení sme sa vydali opäť na cestu. Na krásnom cyklochodníku, ktorý vedie medzi takmer všetkými dedinkami sme stretli mnoho cyklistov, ktorí využívali tieto chodníky, no stretli sme tam aj neželaných hostí. 
Nič nespestrí šlapanie do pedálov ako kravy na ceste. Všetko prebehlo bez problémov, kravy sa vrátili na pole a my sme sa dostali do Pálházy. Cyklochodníky sú naozaj príjemné na cestovanie, sú oveľa lepšie ako šľapať dlhé vzdialenosti medzi dedinami po ceste plnej áut. Aj napriek tomu, že sme išli v sobotu, vždy sa našlo dosť áut. Prešli sme Mikóházu, Széphalom a po cyklochodníku sme sa dostali až do mesta so "suprovým" 
názvom - Sáturoljaújhely. Na jeho okraji sme si dokúpili niečo na cestu a dostali sme sa až do centra. Vráťme sa späť k názvu mesta - akoby nestačilo že jeho maďarská verzia znie, povedzme zvláštne, jej slovenská verzia je síce o niečo ľahšia na výslovnosť, no tiež zaujímavá - Nové Mesto pod Šiatrom. Mesto má približne 18 tisíc obyvateľov a rozlohu niečo vyše 7 tisíc hektárov. Rozprašovač vody priamo v centre mesta nám veľmi pomohol schladiť sa. Zo Sáturaljaújhely
vedie cyklochodník až do Sárospataku. Tieto miesta oddeľujú len prírodné zaujímavosti ako rozsiahle polia či skalné bralo, pomedzi ktorého dve časti vedie frekventovaná cesta. Po zopár kilometroch sme sa konečne dostali do Sárospataku, konkrétne ku kúpalisku s kempingom kde sme sa rozložili. Kemping ponúka okrem miesta pre stany či prívesy aj prenájom chatiek. Za miesto pre stan zaplatíte 1200 Ft za noc
, za príves 1500 Ft. Okrem stanu sa platí aj za osoby jednotlivo, dospelí platia 1400 Ft a študenti, deti či dôchodcovia 1200 Ft. Do zoznamu platieb vám pripočítajú aj miestnu daň, 250 Ft. V cenníku to nájdete pod pojmom "rekreačný poplatok". Obrovskou výhodou kempingu je, že je prepojené s kúpaliskom a dokonca v cene je vstup do areálu po dva dni (deň príchodu a nasledujúci deň). V našom programe nasledovalo
využitie asi všetkých bazénov, ktoré kúpalisko ponúka. Kúpalisko je otvorené od 8,00 ráno do 20,00 večer. Bufety na kúpalisku majú širokú ponuku jedál, z tých najobľúbenejších: langoš s prílohou a syrom stojí 500 Ft, rovnakú cenu má aj hamburger (väčší ako ho poznáme z istého reťazca) či palacinky za 120 Ft za kus. Podvečer sme sa vybrali preskúmať mesto. Slovenský preklad názvu mesta znie Blatný potok alebo Šarišský potok.
Prvé poznatky o meste pochádzajú z 10.storočia a v súčasnosti má mesto takmer 13 tisíc obyvateľov. Na území mesta sa nachádza viacero zaujímavých sôch, zväčša ako pamiatka na vojny. Samotné centrum mesta je pomerne rozsiahle a poctivo udržiavané. Aj tu nás príjemne prekvapila rozprašovačka na vodu, ktorú sme našli v centre (naozaj veľmi zaujímavá vec, najmä v horúčavách zaručený spôsob ochladenia sa). Z mosta sme si pozreli rieku Bodrog
, po ktorej sa premávajú člny od tých najstarších po najmodernejšie. Stačí si len vybrať. Hneď vedľa rieky sa nachádzajú zachovalé zrúcaniny mestského hradu. Aj tu je upravené nádvorie, na ktorom nenájdete ani jednu špinu či odpad. Súčasťou areálu je aj malý amfiteáter. Z hradu sa dá dostať až k dominante mesta, k miestnemu kostolu, ktorý každého prekvapí svojou dominanciou v porovnaní s ostatnými budovami.
V meste sa okrem kostola nachádza aj veľa iných zaujímavých budov, ktoré svojím vzhľadom pripomínajú atmosféru južanských krajín. Večer sme ukončili v príjemnej krčmičke v širšom centre mesta, kde sme ochutnali jedno z domácich čapovaných pív. Pre predstavu cien, 0,4 deci piva stojí 380 Ft. Potom sme sa vybrali každý do svojho stanu aby sme boli ráno pripravení opäť navštíviť kúpalisko. V kempingu počítajte s tým, že budete v noci počuť rôzne jazyky - od poľštiny, cez češtinu až po slovenčinu, a samozrejme maďarčinu. Rovnako ako celá sobota, aj noc bola teplá. Vietor nefúkal a teplota nadránom spadla na 14°C. Ráno sme sa pokochali východom slnka nad maďarskými pláňami a vybrali sme sa do miestnych potravín, ktoré sú počas týždňa otvorené od 06,00 do 20,00, v nedeľu od 07,00 do 13,00. 
Po krátkom nákupe a následných raňajkách sme sa opäť dostali na kúpalisko, tentokrát to bolo už o pol ôsmej ráno. Ráno bolo natoľko studené, že sa dala pozorovať vodná para, ktorá stúpala z rozohriatých bazénov. Zaujímavý pohľad bol aj na prázdne kúpalisko, ktoré sa hneď po oficiálnom otvorení zaplnilo stovkami kúpajúcich sa. Po relaxácii v termálnej vode nastal čas na odchod. Po zložení všetkých vecí a pobalení sa sme sa rozlúčili s 
kúpaliskom a kempom a vydali sa na cestu do Slovenského Nového Mesta. Po príchode na železničnú stanicu sme naše bicykle naložili do vlaku a pohodlne sme sa odviezli späť do Košíc. Obdiv či chvála patrí nášmu Lacimu (ktorého uvidíte aj v zatváracom programe) ktorý celú cestu späť zvládol opäť na bicykli.
